TERRA APATHY

Industriálne-eko oratórium.

Projekt čerpá z príbehu obce Horné Opatovce, ktorá po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom čelila ekologickej katastrofe a v roku 1969 bola uznesením vlády Československej socialistickej republiky zlikvidovaná a vymazaná z mapy.Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Horné Opatovce boli jednou z najstarších obcí svätokrížskej kotliny. Prvá písomná zmienka sa viaže k založeniu kláštora v Hronskom Beňadiku. Terra Apathy (Zem Opáta) bola súčasťou majetku kláštora darovaného uhorským kráľom Belom I. a slúžila ako oblasť pre ťažbu dreva a lov. V roku 1950 sa začalo s výstavbou závodu obrovských rozmerov, v ktorom bola naplánovaná výroba hliníka – strategickej suroviny pre československý priemysel. Obec pre výstavbu závodu uvoľnila najúrodnejšiu pôdu zo svojho katastra. Od roku 1953, kedy bola spustená výroba, dopadalo na obec viac než 500 kilogramov koncentrovaných exhalátov ročne. Ako prvé zahynuli včely, neskôr ostatný hmyz. V roku 1954 sa z paše nevrátil hospodársky dobytok. Od roku 1955 vyschýnajú v obci všetky ovocné stromy a v horách nad obcou všetky ihličnaté stromy. Obyvatelia majú časté zlomeniny končatín, deťom vypadávajú zuby a vlasy, okná na domoch sú matné – všetko v dôsledku zvýšenej koncentrácie fluóru v ovzduší. Fluór spôsobuje rednutie kostí a ako jediný chemický prvok rozpúšťa sklo. Život v obci sa po roku 1953 radikálne zmenil. Na jednej strane stúpala životná úroveň jej obyvateľov, na strane druhej nebolo možné chovať žiaden dobytok, takmer nič dopestovať a dopady na zdravie obyvateľov boli katastrofálne. Zástupcovia obce sa sústavne sťažovali, ale žiadna štruktúra vtedajšej vládnej moci nevedela problém vyriešiť. V roku 1960 vláda ČSSR prijala uznesenie o likvidácii obce. K tej však došlo až v roku 1969 a aj po tomto roku zostali žiť v obci 3 rodiny, ktoré si nenašli náhradné ubytovanie alebo z Opatoviec odmietli odísť.

Pre tvorivý tím je príbeh obce Horné Opatovce parafrázou našej civilizácie, ktorá sa za zvyšovaním svojho komfortu ženie cez likvidáciu svojho životného priestoru.

Námet: Michal Ditte
Libreto: Iveta Ditte Jurčová – Ela Lehotská
Dramaturgická spolupráca: Peter Pavlac, Michal Ditte
Hudba: Michal Paľko
Výtvarný koncept: Alex Zelina, Radovan Dranga, Katarína Caková, Iveta Ditte Jurčová
Realizácia výtvarného konceptu: Alex Zelina, Radovan Dranga, Katarína Caková
Pohybová spolupráca: Renáta Ptačin, Réžia: Iveta Ditte Jurčová
Účinkuje: Ela Lehotská