OK CARBON

V OK Carbon sa skupina dobrovoľníkov pokúša pracovať s performatívnym potenciálom neurónových sietí. Inscenácia nadväzuje na prax divadelného režiséra Petra Gondu, ktorý skúma možnosti práce s nehercami. Nejedná sa však o dokumentárne divadlo. Gonda pracuje s nehercami bez ambície urobiť z nich profesionálov. Práve naopak. Všetko, čo sa profesionáli snažia eliminovať – stres, zmätok, chybovosť – sa stáva súčasťou výkonu. Tam, kde sa inak predpokladá remeselné majstrovstvo, musí byť priestor pre náhodu. „Ilúzia náhody“ je zas nahradená neskrývane kontrolovaným prostredím. 

Po projektoch ATISMIA a Piece pre náhodných dvanástich konkrétnych nehercov prichádza Gonda so svojím kolektívom s dielom, v ktorom skupinu nehercov na javisku (pre)nasleduje ešte jeden nevyspytateľný partner – umelá inteligencia. Počas mesačného skúšania vznikla divadelná partitúra zložená z interakcie človeka a stroja, improvizácie a hudobných zložiek. Základný princíp práce s neurónovou sieťou spočíva v neustálom vkladaní vstupov, na ktoré sieť reaguje. Jej odpovede sú založené na štatistickom modeli vychádzajúcom z rozsiahlej databázy anglického jazyka. Účinkujúci vedú konverzáciu s technológiou a technológia vedie konverzáciu s nimi. Predstavenie tak stojí na variácii tohto jednoduchého motívu. 

Ako by vypadal svet, keby Alexandrijská knižnica nezhorela?
Interpretácia vyššie užitého popisu inscenácie podľa GPT3 Neural Network:

„Sieť sa používa v aktuálnom stave – nie je k tomu „vycvičená“. V dôsledku toho je umelá inteligencia čiastočne nepredvídateľná. Pre hercov je to úplne nová skúsenosť. Scenár nie je napísaný, dialógy nie sú pripravené, ale herci majú jasnú predstavu, čoho chcú dosiahnuť. Cieľom inscenácie je vytvoriť vzťah medzi aktérmi a sieťou. Produkcia predstavenia je procesom skupiny ľudí, ktorí sa snažia vyťažiť čo najviac zo systému, ktorý nemajú pod kontrolou. Nakoniec sa pokúsia nájsť možnosť súžitia – spôsob, ako žiť s technológiou. V procese vytvárania predstavenia si účastníci uvedomujú, že nie sú len diváci technológie – sú jej súčasťou. Predstavenie sa bude hrať v divadelných priestoroch Inštitútu pre pokročilé štúdium. Predstavenie sa koná o 19:00.“

Koncept a řéžia: Peter Gonda
Dramaturgia: Adam Dragun
Hudobná dramaturgia: Michal Cáb
Scenografia: Matěj Sýkora
Architektúra kódu: Samuel Michalik
Produkcia: Klára Mamojková, Tereza Dvořáková
Účinkujú: Karolína Ježková, Anna Kárníková, Eliška Kupcová, Eva Oliva, Lenka Pražáková, Alice Procházková, Jolana Ritterová, Hana Sarvajová, Lucie Sčurková, Anastasia Sirůčková, Jakub Sláma, Monika Soušová, Hana Venclová
Poďakovanie: Natália Sýkorová, Lukáš Vodseďálek
Foto: Michal Hančovský, Radim Labuda

Premiéra: 12. 11. 2021, Alfred ve dvoře, Praha

Peter Gonda ukončil štúdium réžie KALD DAMU u pedagógov Jiřího Adámka, Dávida Jařába a Miroslava Krobota. Vo svojej divadelnej sa zameriava na hľadanie post-dramatických inscenačných foriem často v spolupráci s nehercom. Žije v Prahe, kde je súčasťou audio-vizuálneho improvizačného telesa Kolektiv. S radou spolupracovníkov realizoval viacero divadelných hier: Sarajevo (2013) uvedené v rámci festivalu Next Wave 2013 v Brne, SION (2016) uvedené v pražskom divadle Alta a inscenácie Endgame (2012), Neklid (2014), Posledný prípad Detektíva Konečníka (2015) a Peklo je taky jenom sauna (2016). Jeho poslednými produkciami boli predstavenie Rilato (2017) zinscenované na zákazku slovenského divadelného festivalu Kiosk na Stanici Žilina-Záriečie, performatívna skica Clay (Atény, 2018), predstavenia ATISMIA (2018) a Šesť príbehov o vzniku a zániku (2019) realizované pre umelecké centrum Petrohradská kolektív v Prahe a GND BOLKA 10080 pre združenie Batyskaf v Bratislave.

Matěj Sýkora vyštudoval scénografiu na JAMU. Amatérsky kunsthistorik, reštaurátor, muzejní inštalátor a filmový rekvizitár. Za sebou má scénické a kostýmové spolupráce s divadlami D’EPOG, Na zábradlí, Švandovým divadlom, Divadlom Letí, D 21, Divadlom Husa na provázku, MeetFactory, Feste, Reduta, Tramtárie, Líšen, Studio Dům, Continuo, HaDivadlo alebo s Strašnickým divadlom. S Petrom Gondom pracoval na inscenáciách SION (2016), Rilato (2017) a Šesť príbehov o vzniku a zániku (2019).

Michal Cáb sa zaoberá hudobnou improvizáciou, programovaním syntetizátorov a zvukovými inštaláciami. Vyštudoval teológiu a postgraduálne Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Vo svojej umeleckej praxi sa zaoberá hlavne problematikou programovacích jazykov ako základných vyjadrovacích prostriedkov dnešného umelca. Realizoval radu hudobných spolupráci pre divadelné predstavenia a výstavné projekty. S Gondom pracoval na inscenáciách Endgame (2012), Sarajevo (2013), Neklid (2014), Peklo je taky jenom sauna (2016), ATISMIA (2018) a Šesť príbehov o vzniku a zániku (2019).

Adam Dragun študoval VŠMU v Bratislave a Akademiu Sztuk Teatralnych v Krakove. Spolupracuje s bratislavskou tvorivou platformou Batyskaf. Režíjne a dramaturgicky sa podieľal na inscenáciách Podoby perverzie na javisku” (2020) a Piece pre náhodných dvanástich konkrétnych nehercov (2021). Natočil krátky dokumentárny film Prcat.